Cirkevný zbor ECAV na SLovensku Stará Turá

Kto sme

Vďaka veľkej Božej milosti a láske k nám, môžeme i my patriť do rodiny Božích detí. Sme kresťania, evanjelici podľa augsburského vyznania. Veríme v Trojjediného Boha. On je naším Nebeským Otcom a Stvoriteľom. Vo svojom Synovi Pánovi Ježišovi Kristovi sa k nám sklonil a priblížil, je naším Spasiteľom, Záchrancom od hriechov a Darcom večného života, ku ktorému nás pozýva Boh Duch Svätý a premieňa nás skrze Božie slovo.
Biblia, Božie Slovo je pre nás prameňom, odkiaľ čerpáme osvieženie a silu do behu viery a je tiež sviecou i svetlom pre cesty nášho každodenného života. S pomocou Ducha svätého sa Božím slovom chceme nechať viesť, a preto sa radi stretávame na Službách Božích a iných pravidelných podujatiach a stretnutiach, ktorých najdôležitejšou súčasťou je práve zvestovanie evanjelia a budovanie bratsko - sesterského spoločenstva, ktoré je založené na Božej láske.
Sme Pánu Bohu veľmi vďační, že nám neustále dáva mnoho príležitostí byť nielen poslucháčmi, ale aj činiteľmi Božieho Slova. Je našou túžbou, aby si nás Pán Boh mohol použiť pre šírenie evanjelia - radostnej správy o záchrane, spáse a o Božej milosti všade tam, kde On uzná za vhodné.

zamyslenie

„Ustarostenosť v srdci skľučuje človeka, ale dobré slovo mu spôsobuje radosť.“   Príslovia 12;25

Náš nebeský Otec nám dal vzácny dar – dar slova, dar reči. Vďaka tejto vzácnej schopnosti môžeme komunikovať s ľuďmi, ktorí sú okolo nás. Každý jeden z nás vysloví počas jedného dňa nespočetné množstvo slov. Otázkou zostáva, čo spôsobujú slová, ktoré vychádzajú z našich úst. Potešujú, povzbudzujú, svedčia o našej láske voči blížnym alebo skôr spôsobujú hnev, trpkosť, zranenie či dokonca nenávisť?
Božie Slovo hovorí: „Lebo z plnosti srdca hovoria ústa.“ ( Matúš 12;34b ) Čím je naplnené naše srdce? Ak má Boží Syn, Pán Ježiš, miesto v našom srdci, v našom živote, potom sa to prejaví aj v našich slovách.
Pán Ježiš nás cez Písmo sväté povzbudzuje k smelej dôvere v Jeho moc, pomoc, milosť a Jeho dary, ktoré zasľúbil tým, ktorí v Neho veria a len v Ňom skladajú svoju nádej. Pán Ježiš nás vyzýva: „Nebuďte teda ustarostení a  nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. Ale hľadajte najprv kráľovstvo ( Božie ) a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ ( Matúš 6; 31 – 33 ) Srdcia Božích detí preto nemajú byť ustarostené, ale práve naopak, sú radostné, pretože vedia, že sú v tých najlepších rukách.
Koľko je dnes na svete ustarostených ľudí? Koľkí sa trápia nad neistou budúcnosťou a v koľkých srdciach sa ukrýva hlboká beznádej? Každá ustarostenosť, každý pocit beznádeje či úzkosti skľučuje človeka. Nedokáže sa radovať a  všetky veci vidí čierno. Preto je veľmi dôležité, aby sme ako Božie deti neotáľali a šírili okolo seba „eu angelion“, teda dobrú, radostnú správu o tom, že Boh sa sklonil k človeku skrze svojho Syna Pána Ježiša Krista. Vo svojom Synovi nám Pán Boh ponúka vyslobodenie z otroctva hriechu, istotu nielen radostného života tu na zemi, ale i istotu večného života v trvalom spoločenstve s Ním v Jeho kráľovstve.
Modlime sa, aby slová, ktoré vyslovujeme v rozhovoroch s našimi blízkymi, priateľmi, spolužiakmi, kolegami v práci či s ľuďmi, ktorých stretneme po prvýkrát, boli slovami, ktoré prinesú radosť, povzbudenie a nádej.
Dovoľme Božiemu Synovi konať svoje dielo skrze Ducha svätého v našich srdciach. Nech On sám riadi nielen naše kroky, rozhodnutia či konanie, ale aj naše ústa, ktoré činí múdrymi, a cez ktoré chce liečiť zranené a skľúčené srdcia mnohých ľudí okolo nás.