Cirkevný zbor ECAV na SLovensku Stará Turá

Kto sme

Vďaka veľkej Božej milosti a láske k nám, môžeme i my patriť do rodiny Božích detí. Sme kresťania, evanjelici podľa augsburského vyznania. Veríme v Trojjediného Boha. On je naším Nebeským Otcom a Stvoriteľom. Vo svojom Synovi Pánovi Ježišovi Kristovi sa k nám sklonil a priblížil, je naším Spasiteľom, Záchrancom od hriechov a Darcom večného života, ku ktorému nás pozýva Boh Duch Svätý a premieňa nás skrze Božie slovo.
Biblia, Božie Slovo je pre nás prameňom, odkiaľ čerpáme osvieženie a silu do behu viery a je tiež sviecou i svetlom pre cesty nášho každodenného života. S pomocou Ducha svätého sa Božím slovom chceme nechať viesť, a preto sa radi stretávame na Službách Božích a iných pravidelných podujatiach a stretnutiach, ktorých najdôležitejšou súčasťou je práve zvestovanie evanjelia a budovanie bratsko - sesterského spoločenstva, ktoré je založené na Božej láske.
Sme Pánu Bohu veľmi vďační, že nám neustále dáva mnoho príležitostí byť nielen poslucháčmi, ale aj činiteľmi Božieho Slova. Je našou túžbou, aby si nás Pán Boh mohol použiť pre šírenie evanjelia - radostnej správy o záchrane, spáse a o Božej milosti všade tam, kde On uzná za vhodné.

kristína royová

Na Starej Turej sa 19.augusta 1860 narodila Kristína Royová dcéra evanjelického farára Augusta Roya a Františky Holubyovej.

Tu, na evanjelickej fare, v kraji poznačenom tradíciou pobelohorských exulantov, v ktorých pretrvávalo povedomie Písmáctva a preto ich myslenie nepodľahlo vtedy módnemu racionalizmu, v kraji prozumivom pre národné prebudenie, vyrastala v ovzduší akéhosi - nedefinovateľného vnútorného príkazu zachrániť odovzdávanú vieru a neutonúť v odnárodňovaciom procese, budúca slovenská spisovateľka Kristína Royová, ktorá sa ňou Božím určením aj stala.

Kristína Royová debutovala novelou Bez Boha na svete, ktorá vyšla u Jána Bežu v Senici roku 1893. Novela mala vzhľadom na slovenské literárne pomery závratný, svetový úspech. Preložená je do 29 jazykov, medzi iným do čínštiny, ako prvý preklad slovenského literárneho diela do čínštiny vôbec. Jej ďalšie novely Sluha, V slnečnej krajine, Traja kamaráti... boli tiež prekladané do mnohých jazykov. Osobitné miesto zaujímajú preklady do kaukazkých jazykov - ako prvý dotyk týchto národov so západnou kultúrou. Ide o jazyky: adygejský, kabardinský, kazašský, kirkizský, osetský...

Kristína Royová je autorkou i veľkých románových celkov, ako Moc svetla, Za presvedčenie, Za vysokú cenu..., ktoré nepostrádajú znaky kladené na ich štruktúru: sujet, epickú šírku, charakteristiku postáv...

Literárne dielo Kristíny Royovej je do dnes (2006) preložené do 36 jazykov, z toho 32 je vydaných tlačou a 4 preklady čakajú na vydanie. Z uvedených údajov plynie konštatovanie, že Kristína Royová je najprekladanejšia slovenská spisovateľka.

Rodný dom K. Royovej - evanjelická fara, je označená pamätnou tabuľou s dvojportrétom sestier Márie a Kristíny Royových, dielo akademickej sochárky Jaroslavy Fabriciovej. Tamtiež je zriadená Pamätná izba Kristíny Royovej, v ktorej sa nachádzajú knižné jednotky z jej literárnej tvorby, ako v origináli, tak aj v prekladoch a historické rodinné pamiatky.

Kristína Royová však okrem rozsiahlej literárnej činnosti, pre ktorú je známa takmer po celom evanjelickom svete, venovala sa aj "poníženým a životom urazeným". Najprv v celkom malých rozmeroch sa starala o deti "hauzíreov" (podomových obchodníkov). V roku 1907 z dobrovoľných drobných príspevkov zakúpila, zrenovovala dom pre siroty a opustených starých ľudí - známy pod menom "Útulňá". Roku 1911 z drobných zbierok svojpomocne postavila prvú nemocnicu v okrese Nové Mesto nad Váhom. Skromná nemocnička, plnila svoju úlohu do roku 1949, keď bola asanovaná. V roku 1926 zriadila zo zozbieraných drobných darov sirotínec - detský domov, ktorému dala symbolické meno "Chalúpka". Konečne - už na sklonku života - v roku 1933 - sa odvážila Kristína Royová zo šartov milosrdenstva postaviť starobínec - "Domov bielych hláv", ktorý ako jediná budova prečkal búrlivé zmeny do dnešného dňa. V "Domove bielych hláv" strávila aj Kristína Royová posledné roky života- Tam zomrela 27. decembra 1936 a pochovaná je v spoločnom hrobe so svojou sestrou Máriou na evanjelickom cintoríne "Za starou vežou".

Obe tieto činnosti, literárna tvorba a sociálna angažovanosť, boli výsledkom hlboko zakotvenej viery farárskej dcéry, ktorá bola pod vlivom prebudeneckého hnutia (Erweckungsbewegung) v Evanjelickej cirkvi, prineseného kaplánom Michalom Roháčkom (1849-1879) zo štúdií v Erlangách (Erlangen) a pod vlivom vnútornomisijnej evanjelizačnej činnosti vydavateľstva Viktora Horňanského v Budapešti. Prebudenecké hnutie neformálne ideove nadväzovalo na slovenský pietizmus 18. storočia, reprezentovaný menovite Matejom Belom (1684-1749), s titulom "Magnum decus Hungariae" (Veľká ozdoba Uhorska).

Stopy a dozvuky diela Kristíny Royovej zachovali sa jednak v jej svetove rozšírenej a do dnes živej literárnej tvorbe a jednak v celej atmosfére detí pamätníkov - tretej generácie - už len spomienok - na jej sociálnu činnosť - službu lásky. Závan tejto atmosféry ovanie návštevníkov Starej Turej jednak v Pamätnej izbe Kristíny Royovej a jednak v kostole, kde kázaval otec Kristíny Royovej a jeho dcéry sedávali pietne pod starou kazateľňou...